Zivotny blog

Neviem ako to mate vy ale ja sa stále strácam. Nedarí sa mi sa v tom všetkom zorientovať a zachytiť sa jedného pevného bodu. Mam permanentný pocit, že sa musím rozhodovať medzi dvoma vecami. Raz doľava-doprava, raz zastaviť ci ísť, raz kúpiť - nekúpiť, predať - nepredať. Ostať alebo odisť. Každý deň od rána do večera bojujem s dilemami. Rozum mi hovorí, venuj sa iba jednej veci, a vykašli sa na ostatne. Intuícia mi zase hovorí: Čo dlbneš, na čo sa viazať na jedinú vec? Vyskúšaj všetko!“ Ak dám na intuíciu, potom zase narážam na pocit potrebnosti. Ak robím všetko, ale iba povrchne som dosť dobrý pre ostatných? Stačí to? Ak dám na rozum, hlodá vo mne pocit, neuniká mi niečo? Nemal by som popri jednej veci robiť ešte aj druhu? A tak môj cely život ide ako na hojdačke. Od malička. Raz hrám futbal, potom leziem po skalách, inokedy sa učím hrať na gitare. Prišli počítače, chcel som byt programátor, neskôr sa objavili dievčatá. Chcel som žiť s jednou ale zároveň so všetkými. Chcel som byt poslušný a zároveň grázel, ktorý sa chodil bit na futbalové štadióny. Keď som skončil výšku, chcel som byt generálny riaditeľ planéty ale aj mechanik vo formuli1. Áno, presne takýto rozlietaný som bol. Trosku sa to ukľudnilo, keď som začal pracovať a zvalcoval ma svet faktúr a osobných nákladov. Nastatsie som byval v mama hoteli a popri skole som si zarabal v rakusku ako zahradnik a po veceroch som este chodil ako externy novinar pisat clanky o sportovych udalostiach do celoslovenskych dennikov. Takze zivot bol celkom fajn. Chudaci moji rodicia, muselo ich so mna porazat. Mamahotel – chapete. Neskor som ale aj tak z hniezda vyletel, zacali prve prenajmy, po panelakovych bytoch. Obdobie kedy som sa nachvilu stisil. To obdobie trvalo mozno 7-8 rokov. Ani si v tejto chvili nespomeniem co som vlstne take prezival. Toto pokojne obdobie zlomilo az narodenie mojej vysnivanej dcery. Ano, chcel som dceru. Ale prislo ale. Bohuzial, zistil, som, ze je tu dalsia dilema. Dcera a zodpovednost alebo bez dcery a volnost? Tu som asi zlyhal. Ani nie asi ale urcite. Vybral som si bbb.... Myslim, ze to bola taka najsilnejsia rana aku som si sam sebe a asi aj okoliu ustedril. Paradoxne, je ze dnes by som to riesil rovnako... Uf... takze co? Vycitat si alebo nie? Jednoducho toto som ja. Akonahle citim ze sa okolo mna stahuje slucka, okamzite sa z nej vyzleciem. Potrebujem volnost. Taky som Ideme dalej. Mam volnost, hovorili mi ze mam potencial... bla, bla, bla Potencia! Ale k comu. Stale je to len o tom, ze som neustale narazal na dilemy. Utiect alebo Ostat a viac snazit? Zacal som hrat golf Kupil som si motorku a prejazdil na nej kus europy Skoda ze vtedy nebol yutube ani fb, bol by som dnes youtuber s 1 mio videni :-D. Nebolo nic, vtedy bol akurat ten modry ericsson s tou ciernou antenou, ktoru sme furt stracali....pamatate, že? Sky Europe vtedy ponukol lacne letenky, volalo sa to Cityhoopre alebo tak nejak, tak som bol takmer kazdy mesiac niekde. Europa, Thajsko, Kanada... do 35 ky som bol hadam vsade, kde som tuzil. Bolo to obdobie kedy sa vela cestovalo aj pracovne. Zapadne firmy stahovali svoje vyroby do cerstvo prijatych krajin v EU, takze v krajinach ako Belgicko, Francuzsko, Nemecko, Taliansko, Anglicko, Holandsko, Japonsko, Taiwan som bol castejsie ako na Seneckych jazerach. Ano, to ma uspokojovalo. Vidiet svet, citit vone roznych krajin, ich jedla. Miloval som sediet na letiskach a cakat aj 5-6 hodin na lietadlo. Najcastejsie som si zasiel do tych malych knihkupectiev co su na letiskach a cital som si bedekre a vzdy som si kupil za 20 euro vlajocku statu kam som prave isiel. Na tychto cestach som spoznal ze existuju dva druhy cestovania. Este som ich nepomenoval ale sam sebe to vysvetlujem takto. Bud sa stanem ulicou a budem hrat divadlo ja, aleo si sadnem do kaviarne a necham zahrat ulicu. Inak povedane, bud som sa nachodil 10-15 km denne aby som nieco videl, alebo som si sadol na jedno miesto a pozoroval co sa deje na ulici. Hadajte, ktory sposob je lepší?... Ak hadate a cakate moju dpoved, tak ja ju nepoznam 😊 Stale skusam obidvoje. Inymi slovami, stale som sa nezastavil a to co som robil v minulosti robil som stale. V kazdej suituacii. Dalsou otazkou, na ktoru hladam odpovede, je co je lepsie, cestovat sam alebo vo dvojici. Cestovat vo dvojici alebo s partiou? Asi vas neprekvapim, ze som vyskusal vsetky moznosti, ze? Tenttokrat som ale odpoved nasiel. Pre mna osobne je idealne cestovat vo dvojici, ale iba s niekym komu absolutne doverujem. A co sa partie tyka, tak nie. Cestovat bez partie. Naozaj iba vo dvojici. Pri jednej ceste na motorke do chorvatska mi to cele doklaplo. Bol to relativne hranicny moment, kedy to prislo. Bol vecer, za sebou sme mali cez 10 hodin jazdy na motorke, boli sme niekde par desiatok kilometrov juzne od Zahrebu. Takze unava. A tiez vtedy este nebol booking, airbnb ani ziadne taketo apikacie v mobile. Ani nevie co som nejaky so sebou mal, pretoze jedine co si pamatam, bolo, ze som stale vytahoval mapu z tankvaku. Vtedy sme stretli podobny par, zjavne s tym istym problemom. Dali sme sa do reci. Vsetci sme boli rovnako unaveni, a hladali sme to iste. Jednoduchu mali sme v tej chvili spolocny zaujem. Hotel sme nasli relativne rychlo, takze, sprcha, restika, kratka vecerna debata o dlasich cestovnych planoch. Bolo nam spolu fajn. Rano sme sa pozdravili, este chvilu sme spolu isli lebo sme obaja potrebovali natankovat a na pumpe sme sa rozlucili. Boli to dvaja prijemní ludia, no dnes uz by som si nespomenul ani na mena ani na tvare, napriek tomu ich mam dodnes v pamati. To poznanie spociva v tom, ze sa naozaj netreba viazat na partiu z „domu“ kvoli nejakemo pocitu bezpecia alebo osamelosti. Nie, nie. Na ceste vzdy niekoho stretnes, a vacsinou ak ho uz stretnes tak je naladeny podobne ako ty. A preto si budete rozumiet. Dokonca kratkodobo mozete prezdielat svoje zazitky z toho dna. Takze ano, tu som odpoved nasiel. Este jeden priklad mi znie v usiach. Cestovali sme do New Yorku, na silvestra a novy rok sme chceli oslavit na Time square. V NY je posunuty cas o 6 hodin, takze my sme prvy novy rok (ten europsky) oslavovali uz hodinu pred pristatim v lietale. Druhy, o 6 hodin neskor sme potom oslavili na time square. Ale prave v tom lietadle mi doslo, ze okrem mna existuje este cca 200 dalsich blaznov s rovnakym nastavenim, ktorá u ochotní, tutuo divocinu absolvovat. Jednoduch v tej chcili sme spolocne v lietadle oslavili novy rok. A zrejme aj spolocne v new yorku druhy. Myslienky mi behaju, preto sa nebudem drzat jednej temy ale budem pisat tak ako mi idu. Vinohrad, Chalupa, vcely, obchod na burze, brusim noze... Kam vietor, tam plast, niekedy mam pocit, ze kazdy den robim nieco ine, pravda ale je, ze asi aj ano. Este som zabudol, ze mam na starosti dvoch psov a dal som sa na zdravsiu stravu, popritom pozeram youtuberov Urblíkovcov, sledujem dokumenty o lietadlach a chodim na futbal. Koucujem dvoch starostov, a milujem wellnes... Ja neviem, aj vam sa taketo deje? Je to tak spravne? Nemali by sme sa venovat iba jednej veci? A byt v nej dokonalý? Ja fakt neviem. Ach zabudol som na motorku... Rad by som sa venoval dcere a jej programovaniu a travil viacej casu s rodicmi a tetou....pripradne zacal cistit a opravovat chalupu... Uff. Odkial sa tieto tuzby a zaujmy beru? Preco je ich tolko? Co ich spaja? Co je za tym? Kedze ani jednu nedotiahnem dokonca, lebo ma vacsinou uprostred prace zaujme nieco ine, prichadza pocit nepotrebnosti. Na druhej strane, mna vsetko co robim bavi a robi mi radost. Ako to sklbit? Ako to je? Co sa to deje? Inak, aby som nezabudol, som fanusik zeleznic a vlacikov. Skutocnych aj modelov....a nikde som nespomenul golf... Este sa vratim k tomu pojmu hranicna situacia. Ano stale hladam odpovede, ale iba jeden krat sa mi podarilo ju najst. Zrejme preto, lebo ta situacia bola v tom momente hranicna. Vtedy som sa dotkol dna. Myslim, ze to bola kombinacia, unavy a toho, ze nemam situaciu pod kontrolou ani riesenie. Vtedy sa mi zjavili ti dvaja spolucestujuci. Youtuber zo mne nebude. A este hudba a koncerty, to uz ale asi mam za sebou. Postavil som uspesny projekt, trval 2 roky, mal som prilezitost robit hudobneho dramaturga v klube v sirsom centre mesta. Postavil som to na menej znamych kapelach. Dal som moznost zahrat si v utulnom hudobnom podniku vsetkym amaterskym kapelam, ktore mali zaujem. A zistil, som, ze ich bolo desiatky. Za rok sa odohralo cez 200 koncertov, bola to parada. Vtedy som mal cez 1100 sledovatelov, teda ono sa to vola, ze priatelia, ale ja som ich skor vnimal ako ludi so spolocnym zaujmom. Teraz mi napadlo, ved ja som si spravil aj kurz mediatora a potapacsky kurz....ach, paneboze! Youtuber ale zo mna nebude. A prave asi kvoli tomu, ze som tematicky prelietavy, ze sa v jednej teme dlho neohrejem. Ostat iba na povrchu asi nestaci. Ked pride totiz, konfrontacia, nemal by som ziadne argumenty a musel by som temu ukoncit. Tak sa do toho ani nepustam. To iste sa mi deje aj s web strankami, uz niekolkokrat som zacal, no vzdy som s tym prestal, lebo som nevedel, co tam mam napisat, aby som nemohol byt konfrontovany. A tot ma vedie k ponatku, ktory sa mi opakovane vracia. „Muz v tieni“ Imponuju mi silne osobnosti, najma silní muži. A tiez mladi muži s volou a chutou do zivota. Rad s takymito ludmi pracujem, rad sa s nimi stretavam, rad ich pocuvam. A tiez, rad ich koucujem. Preco? Lebo aj silny a odvazmy sa mozu na chvilu stratit, alebo z unavy nevidie cestu ako dalej. Rad sa v takychto chvilach objavujem a zapinam im svetlo na ich cestu. Muz v tieni znamena, ze som ten ktory svieti, ale kedze svetlo nedopada na mna ale na cestu, ostavam v tieni. Toto vysvetlenie som si vytvoril sam. Aje je fakt, ze ja nepotrebujem byt generalny riaditel, prezident ai sef OSN, ovela viacej mi sedi pozicia dovernika takehoto cloveka. Cloveka, ktory prevedie ineho cez prekazky. Poznate to asi, 4 metrova bystrina, niekde v Tatrach, cez nu padnuty strom a po kmeni sa chcete dostat na druhu stranu. Balansuje to pod vami, hyba sa to, hupe sa to, rukami mavate ako vtak. Potrebovali by ste sa chytit aspon jednej ruky niekoho na druhej strane aby ste mohli spravit este jeden krok a prehupnut sa a ist dalej. Ta ruka je moja.... a Peter vzdy vie kadial ist toto vyslovila moja oblubena spvacka, ked sme sa prsuvali v kolone z jedneho koncertu na druhy. Jasom bol sofer jedneho asi z 4-5 tich aut a zaroven taky nepisany cestovný vybavovac. Hotely, presuny, vykladka na zvukovej skuske, balenie po koncerte atd. Raz sme sa presuvali asi 300 km z mesta do mesta a v radiu sme poculi, ze cesta je neprejazdna. Nasiel som inu cestu, taku lesnu. Nevadi, presli sme, stihli sme. O 15 tej, teda presne na cas sme uz boli v kulturaku pripravení na zvukovu skusku akoby sa nic nestalo. Vtedy som si vypocul tu slastnu vetu, v ktorej som citil podakovanie, respekt, uctu, odmenu, obdiv... Ano, dobre mi to padlo. Velmi dobre.