Cesta vedomeho muza - pribeh/druha kapitola
Ahojte, chcem vám podakovat všetkým, ktorí ste mali so mnou trpezlivosť a sprevádzali ma počas posledných týždňov a mesiacov.
Vdaka vasmu sprievodnemu slovu, som sa dokazal postavit na nohy a rozsvietit svoje svetlo.
Dnes citim, ze moje vnutorne svetlo ziari a je pripravene posvietit aj vam.
Viem a s pokorou prijimam, ze nie som jediny. Ze tazke chvile sa deju mnohím z nás. Ale pochopil som aj to, ze sa nam deju preto, lebo ich potrebujeme. Nieco nam unikalo a preto tieto skusky prichadzaju. a zrejme prichadzat stale budu, no zistil som, ze sa s nimi da krasne pracovat.
Padol som na dno, bola to rana. skusal som sa postavit, prve tyzdne to vobec neslo.
Prijal som podporu, aj ked som vtedy vobec netusil a nerozumel co mi kto hovori a ake informacie ku mne prichadzaju, prijal som ich.
neskor ked som uz aspon klacal zacal som trochu vidiet. najskor na jedno oko a pocut, najskor na jedno ucho. Viac sa nedalo pretoze v hrudniku to stale bolelo.
Mysel ale uz bola otvorenejsia a zacali mi dochadzat suvislosti, co sa mi stalo, a najma preco sa mi to stalo.
Sok, hnev, smutok, uvolnenie.
Zrazu som si uvedomil, akymi fazami prechadzam a ze vlastne tou celou cestou prejst musim, ze sa neda preskocit.
Sok z odmietnutia
hnev na vonkajsi zdroj (hnev, ziarlivost, bezmocnost...) som si myslel, ze je ten najvacsi. no az ked som sa zacal z poklaku dvihat prisiel ten pravy hnev. a ten bol teda najvacsi. bol to hnev sameho na seba, ze som si nieco take vobec doprial.
dnes viem, že to bola najlepsia skola mojho zivota. Priam univerzita.
Cely zivot mi isla karta a tak som vstupil do pychy. Hlava mi prebila srdce. Moje srdce a intuicia darmo vysielli signaly, hlava ich ignorovala. Rozhodoval som sa hlavou a postupne nicil svoje srdce.
terapie, regres, cakra kalibration, Human design, numerologia,
cesta spravneho muza, 5 jazykov zameru, sila slova, sila zameru.... toto vsetka a este viac som v priebehu poslednych mesiacov absolvoval.
doviedlo ma to az sem, kedy som pochopil svoju hodnotu, kedy som pochopil co su to tie dary, kedy som pochopil ze ist cestou vlastnych darov je to najlepsie a najkrajsie co sa nam moze stat. a naopak ist cestou kde dary nemame je cesta bolava, tazka, cesta ktora nema zmysel pre nikoho.
Komentáre
Zverejnenie komentára