Thajsko, ľudia ktorí zaujmú
Thajsko, Bangkok, ostrov Koh Samui, more, palmy, jedlo, reštaurácie... chronicky krásne miesta. Stále sa je na čo dívať.
Ja som sa ale rozhodol, že napíšem niečo o ľuďoch, ktorí sa na tieto miesta chodia dívať a niečím zaujali.
Už počas letu do Thajska, keď sme smerovali do prvej prestupnej destinácie do Kataru zaujali bahrajnský parašutisti. Šestica krásne vyšportovaných postáv v športových uniformách s nápisom „Bahrajn parasute team“ sedeli skromne na sedadlách v lietadle. Dobre sa na nich pozeralo. Sem-tam prehodili slovko dve. Všetko sa ale zmenilo keď sme leteli ponad Bahrajn asi vo výške 10 000 metrov a chlapci sa rozhodli, že vystúpia, veď sú doma... Zrazu sa všetci postavili a začali sa chystať.... Srandisti. Nakoniec im ktosi vysvetlil, že teraz sedia v dopravnom lietadle, že to nie je až tak dobrý nápad.
Nepálsky predavač obrazov v Chawengu. Milý chlapec, nižšieho vzrastu, predával maľované obrazy. Minulý rok dostal od dalajlámu 4 „požehnania“ na čelo, čo je skutočne veľká pocta. Rok predtým dostal dve. Z chlapca sršala čistota a pokora. Úžasný človiečik. Kúpili sme od neho asi desať kúskov.
Zlý Izraelský chlapec Izaak. Nechal sa namaľovať aj so svojou priateľkou a potom obraz nekúpil. Predavač obraz vystavil na ulicu. Keď sme boli v obchode zrazu dobehla mladá dievčina a pýtala sa predavača, či vie kto to je. Predavač odpovedal: „Áno viem kto to je. Je to Izaak. Dal som ho sem aby ho každý videl.“ „Je to môj bývalý frajer!“ zareagovala dievčina nahnevane a energicky sa zvrtla na päte.
Charizmatický Holanďan, ktorý nás pobavil veselým pokrikom v obchode so soškami Budhu. „Hej Ľudia! Toto nie je múzeum, toto je obchod! Nakupujte, ja rád predávam.“ , zvolal a pridal milý úsmev od ucha po ucho. Dozvedeli sme sa, že pred 11 rokmi tu bol s priateľmi na dovolenke. Zapáčilo sa mu na ostrove. Vytiahol všetky peniaze z kreditky, odišiel na sever, nakúpil lacno sošky a odvtedy ich tu na ostrove predáva.
Zaujal i ukecaný Angličan na výlete rýchlo loďou. Zabával dievčatá typickým anglickým suchým humorom. Sadol som si tak aby som ho počul. Mám rád tento typ humoru. Nakoniec si zgustol aj na mne. Keď ma kapitán lode požiadal aby som si presadol na druhú stranu lode, pretože potrebujeme rovnováhu, nahol sa ku mne a pošepol mi: „Kapitán bol veľmi slušný, však?“
Na tej istej lodi sa viezol aj ruský dovolenkový párik. On asi 60 ona asi 27. On zaľúbený, ona tip-top vyobliekaná. Nevedeli sme kde sa máme skôr pozrieť. Značky: Rado, Prada, Luis Vuiton, Rayban – proste kompletne doGabaná.
Nafúkaný, hlučný Američan v stredných rokoch s piatimi deťmi upútal svojou aroganciou keď zo sedadla v reštaurácii vyhnal Thajca iba za to, že tam sedel sám. Chvíľu som ho počúval. Ale mlel dokola iba o sebe a neustále objednával hamburgery a hranolky – čistý americký sitkom. Samozrejme coca cola light na záver.
A v tejto spleti ako slnko vyčnieval dovolenkár Slovák Vlado. Územčistý, priamy chlap. Dobrák s dušou dravca. Varil nám kávu a pripravoval skvelé raňajky. Je na ostrove už 6 rokov. A drží našu vlajku nad hlavou.
Masérka Páá, ktorá nás naučila bodovú masáž ale aj kľudný tichý vagabund, Thajec potetovaný od hlavy až po päty a s prepichnutou perou. Totálny sympoš. Svojím pokojom si ma získal, dal som sa mu potetovať aj ja.
A tiež Lejdy boy, ktorý/á sa každý večer promenádoval/a popred kaviarňou. Bol/a naozaj krásny/a. Niesol/la sa ako páv. Nedal sa z neho strhnúť zrak.
Trochu smutno mi bolo, keď som počul príbeh o našej dvornej dodávateľke jazmínových kvetov a ruží. Iba 14 ročná krásna Vietnamka Lei, prišla z Hanoja aby mohla živiť svoju rodinu doma. Smutno bolo mne, ona sa usmievala. Zabávala nás prvkami jogy, a smiala sa na nás keď sme po ne neobratne skúšali opakovať jej triky.
Zaujímavý bol aj Slovák Richie. Sprevádzal do nemocnice Ivana, ktorý spadol na motorke a taxík ho viezol do nemocnice. Cestou z nemocnice spadol na motorke aj Richie a ten istý taxík viezol do nemocnice aj jeho. Predĺžili si pobyt a až do konca sa na tom zabávali. Richie ma kapelu Silent Duo, hráva v Bastione a v Aligatore, tak sa naňho pôjdeme pozrieť.
Cestou domov sme na letisku spozorovali opáleného, staršieho pána. Cestoval sám. Dali sme sa s ním do reči. Chlapík z Juhoafrickej republiky má na ostrove syna. Žije tu už 25 rokov a on za ním každý rok chodieva. Upútal, pretože mal v oku neuveriteľnú živú, lišiacku iskru. Usmieval sa aj keď nám vysvetľoval, že keď sa chce dostať domov musí letieť najprv 7 tisíc km na sever aby mohol potom isť 12 000 km na juh . Je to niečo ako keď idete z Bratislavy do Trnavy cez Košice.
V Katare sme sa s ním rozlúčili. Pozrel som sa na hodinky, bolo už po polnoci. Dátum sa zastavil na 11.septembri 2009. Celkom dobrý termín pre let ponad Kuvajt, Irak, Irán, Turecko...
Ja som sa ale rozhodol, že napíšem niečo o ľuďoch, ktorí sa na tieto miesta chodia dívať a niečím zaujali.
Už počas letu do Thajska, keď sme smerovali do prvej prestupnej destinácie do Kataru zaujali bahrajnský parašutisti. Šestica krásne vyšportovaných postáv v športových uniformách s nápisom „Bahrajn parasute team“ sedeli skromne na sedadlách v lietadle. Dobre sa na nich pozeralo. Sem-tam prehodili slovko dve. Všetko sa ale zmenilo keď sme leteli ponad Bahrajn asi vo výške 10 000 metrov a chlapci sa rozhodli, že vystúpia, veď sú doma... Zrazu sa všetci postavili a začali sa chystať.... Srandisti. Nakoniec im ktosi vysvetlil, že teraz sedia v dopravnom lietadle, že to nie je až tak dobrý nápad.
Nepálsky predavač obrazov v Chawengu. Milý chlapec, nižšieho vzrastu, predával maľované obrazy. Minulý rok dostal od dalajlámu 4 „požehnania“ na čelo, čo je skutočne veľká pocta. Rok predtým dostal dve. Z chlapca sršala čistota a pokora. Úžasný človiečik. Kúpili sme od neho asi desať kúskov.
Zlý Izraelský chlapec Izaak. Nechal sa namaľovať aj so svojou priateľkou a potom obraz nekúpil. Predavač obraz vystavil na ulicu. Keď sme boli v obchode zrazu dobehla mladá dievčina a pýtala sa predavača, či vie kto to je. Predavač odpovedal: „Áno viem kto to je. Je to Izaak. Dal som ho sem aby ho každý videl.“ „Je to môj bývalý frajer!“ zareagovala dievčina nahnevane a energicky sa zvrtla na päte.
Charizmatický Holanďan, ktorý nás pobavil veselým pokrikom v obchode so soškami Budhu. „Hej Ľudia! Toto nie je múzeum, toto je obchod! Nakupujte, ja rád predávam.“ , zvolal a pridal milý úsmev od ucha po ucho. Dozvedeli sme sa, že pred 11 rokmi tu bol s priateľmi na dovolenke. Zapáčilo sa mu na ostrove. Vytiahol všetky peniaze z kreditky, odišiel na sever, nakúpil lacno sošky a odvtedy ich tu na ostrove predáva.
Zaujal i ukecaný Angličan na výlete rýchlo loďou. Zabával dievčatá typickým anglickým suchým humorom. Sadol som si tak aby som ho počul. Mám rád tento typ humoru. Nakoniec si zgustol aj na mne. Keď ma kapitán lode požiadal aby som si presadol na druhú stranu lode, pretože potrebujeme rovnováhu, nahol sa ku mne a pošepol mi: „Kapitán bol veľmi slušný, však?“
Na tej istej lodi sa viezol aj ruský dovolenkový párik. On asi 60 ona asi 27. On zaľúbený, ona tip-top vyobliekaná. Nevedeli sme kde sa máme skôr pozrieť. Značky: Rado, Prada, Luis Vuiton, Rayban – proste kompletne doGabaná.
Nafúkaný, hlučný Američan v stredných rokoch s piatimi deťmi upútal svojou aroganciou keď zo sedadla v reštaurácii vyhnal Thajca iba za to, že tam sedel sám. Chvíľu som ho počúval. Ale mlel dokola iba o sebe a neustále objednával hamburgery a hranolky – čistý americký sitkom. Samozrejme coca cola light na záver.
A v tejto spleti ako slnko vyčnieval dovolenkár Slovák Vlado. Územčistý, priamy chlap. Dobrák s dušou dravca. Varil nám kávu a pripravoval skvelé raňajky. Je na ostrove už 6 rokov. A drží našu vlajku nad hlavou.
Masérka Páá, ktorá nás naučila bodovú masáž ale aj kľudný tichý vagabund, Thajec potetovaný od hlavy až po päty a s prepichnutou perou. Totálny sympoš. Svojím pokojom si ma získal, dal som sa mu potetovať aj ja.
A tiež Lejdy boy, ktorý/á sa každý večer promenádoval/a popred kaviarňou. Bol/a naozaj krásny/a. Niesol/la sa ako páv. Nedal sa z neho strhnúť zrak.
Trochu smutno mi bolo, keď som počul príbeh o našej dvornej dodávateľke jazmínových kvetov a ruží. Iba 14 ročná krásna Vietnamka Lei, prišla z Hanoja aby mohla živiť svoju rodinu doma. Smutno bolo mne, ona sa usmievala. Zabávala nás prvkami jogy, a smiala sa na nás keď sme po ne neobratne skúšali opakovať jej triky.
Zaujímavý bol aj Slovák Richie. Sprevádzal do nemocnice Ivana, ktorý spadol na motorke a taxík ho viezol do nemocnice. Cestou z nemocnice spadol na motorke aj Richie a ten istý taxík viezol do nemocnice aj jeho. Predĺžili si pobyt a až do konca sa na tom zabávali. Richie ma kapelu Silent Duo, hráva v Bastione a v Aligatore, tak sa naňho pôjdeme pozrieť.
Cestou domov sme na letisku spozorovali opáleného, staršieho pána. Cestoval sám. Dali sme sa s ním do reči. Chlapík z Juhoafrickej republiky má na ostrove syna. Žije tu už 25 rokov a on za ním každý rok chodieva. Upútal, pretože mal v oku neuveriteľnú živú, lišiacku iskru. Usmieval sa aj keď nám vysvetľoval, že keď sa chce dostať domov musí letieť najprv 7 tisíc km na sever aby mohol potom isť 12 000 km na juh . Je to niečo ako keď idete z Bratislavy do Trnavy cez Košice.
V Katare sme sa s ním rozlúčili. Pozrel som sa na hodinky, bolo už po polnoci. Dátum sa zastavil na 11.septembri 2009. Celkom dobrý termín pre let ponad Kuvajt, Irak, Irán, Turecko...
Komentáre
Zverejnenie komentára