Keď máš na výber z dvoch ciest, vyber si tú ťažšiu
Budha povedal: „Keď máš na výber z dvoch ciest, vyber si tú ťažšiu.“
Kupoval som dnes spacák. V športovom obchode v nákupnom centre. Nemal som nijak valnú náladu. Skôr som bol apatický. Túlať sa po obchodných centrách nie je nič príjemné. Veď to poznáte. Vravel som si, že do jedného obchodu zájdem, aby som si spravil náladu a tiež preskúmal trh. Vošiel som do takého s nápisom „outdoor“. Prešiel okolo karabín, lán a skôb až dozadu ku regálom kde mali vystavene spacáky. Mali ich označené podľa použitia – komfortný do 15°C, stredný do 6°C, dokonca tam visel aj do -18°C. Hľadel som na ne a premýšľal som na čo je to všetko dobré. Našťastie ku mne rýchlo prišiel predavač, vyšportovaný chalan, vysoký energický. Ihneď som mal z neho dobrý pocit. Prihovoril sa mi.
„Môžem Vám pomôcť?“ vravím, mu: „chcem spacák pre ľadvinku, taký v ktorom jej nebude zima“. Na tvári sa mu zjavil taký ten úškrn pochopenia. „Priateľka je zimomravá?“ „Áno,“ odpovedám, „keď prídu ranné mrazíky nechcem aby ju to odradilo.“ Na chvíľu odišiel, vyliezol kamsi hore po rebríku medzi škatule, keď tu zrazu počujem: „pane, mám pre vás niečo“. Pozrel som sa nad seba. V rukách držal čosi malé. V sekunde mi to pristálo v náručí. Bol to presne ten spacák, ktorý som hľadal. Taký pre ľadvinky, pekný, farebný do -6°C.
“Akú máte motorku?“ prekvapil ma otázkou, hneď ako zliezol ku mne. „Suzuki V-Strom,“ neisto som mu odpovedal. „Tušil som to, mal som ho tiež. Jazdil som na ňom 4 roky a za rok som prešiel aj 25 tisíc. Jazdil som aj v zime. Bolo to skvelé, nahovoril ma na to Jano zo Styxu. Raz mi ho požičal aby som sa previezol a v momente som ho vymenil za môjho Intrudera. Mal som pätnástku. “
„Máme klub, V stromákov“ dali sme sa viacerí dokopy...“ vyskúšal som nadviazať rozhovor... „Nie, nie, už nie, zastavil ma. Musel som ho predať.“ „Musel?“ zvedavo som sa naňho pozrel.
„Dostal som ponuku ísť na expedíciu, bolo to drahé a ja som sa musel rozhodnúť,“ posmutnel. „Rozhodoval som sa či mať motorku alebo ísť.“ Nakoniec som išiel, Pamír je krásny veľa sme videli a veľa zažili ale to rozhodnutie predať Stroma bolelo, dodnes si na to živo pamätám. Na malého Stroma nikdy nezabudnem. Užil som si s ním naozaj veľa.“
„Človek zrejme z času na čas príde na nejakú križovatku,“ zauvažoval som nahlas. „Ó, áno, z času na čas sa treba rozhodnúť. Vtedy keď som sa rozhodoval mi nebolo ľahko ale pomohlo staré príslovie: Keď máš na výber z dvoch ciest vyber si tú ťažšiu, vtedy zosilnieš,“ vyprevadil ma slovami, známeho chlapíka a odobral sa pomôcť s výberom topánok mladej dievčine...
Odchádzam akýsi kľudný, vyrovnaný. V rukách mám spacák pre ľadvinku od motorkára horolezca a v mysli jeho poslednú vetu. Hmm, neviem, prečo ale mám také tušenie, že sa s týmto chlapíkom ešte stretnem, možno aj v našom klube ... a zrejme bude na motorke...
Kupoval som dnes spacák. V športovom obchode v nákupnom centre. Nemal som nijak valnú náladu. Skôr som bol apatický. Túlať sa po obchodných centrách nie je nič príjemné. Veď to poznáte. Vravel som si, že do jedného obchodu zájdem, aby som si spravil náladu a tiež preskúmal trh. Vošiel som do takého s nápisom „outdoor“. Prešiel okolo karabín, lán a skôb až dozadu ku regálom kde mali vystavene spacáky. Mali ich označené podľa použitia – komfortný do 15°C, stredný do 6°C, dokonca tam visel aj do -18°C. Hľadel som na ne a premýšľal som na čo je to všetko dobré. Našťastie ku mne rýchlo prišiel predavač, vyšportovaný chalan, vysoký energický. Ihneď som mal z neho dobrý pocit. Prihovoril sa mi.
„Môžem Vám pomôcť?“ vravím, mu: „chcem spacák pre ľadvinku, taký v ktorom jej nebude zima“. Na tvári sa mu zjavil taký ten úškrn pochopenia. „Priateľka je zimomravá?“ „Áno,“ odpovedám, „keď prídu ranné mrazíky nechcem aby ju to odradilo.“ Na chvíľu odišiel, vyliezol kamsi hore po rebríku medzi škatule, keď tu zrazu počujem: „pane, mám pre vás niečo“. Pozrel som sa nad seba. V rukách držal čosi malé. V sekunde mi to pristálo v náručí. Bol to presne ten spacák, ktorý som hľadal. Taký pre ľadvinky, pekný, farebný do -6°C.
“Akú máte motorku?“ prekvapil ma otázkou, hneď ako zliezol ku mne. „Suzuki V-Strom,“ neisto som mu odpovedal. „Tušil som to, mal som ho tiež. Jazdil som na ňom 4 roky a za rok som prešiel aj 25 tisíc. Jazdil som aj v zime. Bolo to skvelé, nahovoril ma na to Jano zo Styxu. Raz mi ho požičal aby som sa previezol a v momente som ho vymenil za môjho Intrudera. Mal som pätnástku. “
„Máme klub, V stromákov“ dali sme sa viacerí dokopy...“ vyskúšal som nadviazať rozhovor... „Nie, nie, už nie, zastavil ma. Musel som ho predať.“ „Musel?“ zvedavo som sa naňho pozrel.
„Dostal som ponuku ísť na expedíciu, bolo to drahé a ja som sa musel rozhodnúť,“ posmutnel. „Rozhodoval som sa či mať motorku alebo ísť.“ Nakoniec som išiel, Pamír je krásny veľa sme videli a veľa zažili ale to rozhodnutie predať Stroma bolelo, dodnes si na to živo pamätám. Na malého Stroma nikdy nezabudnem. Užil som si s ním naozaj veľa.“
„Človek zrejme z času na čas príde na nejakú križovatku,“ zauvažoval som nahlas. „Ó, áno, z času na čas sa treba rozhodnúť. Vtedy keď som sa rozhodoval mi nebolo ľahko ale pomohlo staré príslovie: Keď máš na výber z dvoch ciest vyber si tú ťažšiu, vtedy zosilnieš,“ vyprevadil ma slovami, známeho chlapíka a odobral sa pomôcť s výberom topánok mladej dievčine...
Odchádzam akýsi kľudný, vyrovnaný. V rukách mám spacák pre ľadvinku od motorkára horolezca a v mysli jeho poslednú vetu. Hmm, neviem, prečo ale mám také tušenie, že sa s týmto chlapíkom ešte stretnem, možno aj v našom klube ... a zrejme bude na motorke...
Komentáre
Zverejnenie komentára