Príbehy mužov, o ktorých sa nerozpráva.

Mám kamaráta. Sedí vo väzení. Urobil chybu a teraz za to pyká. Je tam teraz sám zavretý v malej cimre. Na okne má mliečne sklo a za ním mrežu. Von nevidí, iba počuje. Je mu smutno. Nedávno sme ho boli s priateľkou pozrieť, teda vlastne mu iba zatrúbiť lebo návštevy má povolené zriedka. Boli sme tam na našej motorke značky v-strom v našom slengu „stromovi“. Zatrúbili sme pod oknom, zavrčali motorom a kričali jeho meno. Za chvíľu sa z jedného okna cez malý otvor vysunula tmavomodrá mikina. Trčal iba kúsok. Nevideli sme ho ani on nás. Na okne má mliečne sklo a za ním mrežu. Cítili sme, že je to on. A on vedel, že sme to my. Za týždeň sme dostali list. Stálo v ňom veľkými písmenami: ĎAKUJEM, potešili ste ma! Drahoš nie je motorkár, nikdy nejazdil ale je to kamarát, má rád hory a lesy a obaja vieme, že „stromy“ liečia. Aspoň na chvíľu sme vyliečili jeho smútok.

Tento clanok nie je moj ale tak velmi sa mi paci, ze ho s radostou zaradujem medzi moje blogy... Jednoho večera vzal starý Indián svého vnuka stranou a vyprávěl o bitvě, která probíhá v nitru každého člověka. Řekl mu: „Synku, ta bitva v každém z nás je bojem mezi dvěma vlky. Ten první je zlý a špatný. Je to vlk vzteku, závisti, žárlivosti, smutku, sobeckosti, hrubosti, nenávisti, sebelítosti, falše, namyšlenosti a pýchy. Ten druhý je dobrý. Je to vlk radosti, klidu, lásky, naděje, vyrovnanosti, skromnosti, laskavosti, štědrosti, věrnosti, soucitu a důvěry”. Vnuk se zamyslel a po chvíli se zeptal: „A který vlk vyhraje?” Starý Indián řekl: „Ten, kterého lépe živíš a častěji krmíš ”.

Vytrhol ma z myšlienok hlas asi osemročného chlapca, ktorý na mňa civel. Zrejme tam stál už dlhšie. Nevšimol som si ho. Bol som opretý o svojho motorového dvojkolesového tátoša a zamyslene som hľadel na akýsi kopec s anténou v Štiavnických vrchoch. Pozrel som sa naňho nechápavo? Čože? „Ujo vy ste začiatočník?“, zopakoval. V tej chvíli som sa nezmohol ani na slovo. V mojom vnútri sa strhol boj! Moje Ego sa prebudilo a zaburácalo: Aký začiatočník! Veď sedím na motorke od rána do večera! Denne prejdem x kilometrov! Čo si to dovoľuješ!? Kým môj rozum v tom istom čase spracúval chlapcovu jednoducho naivnú a úprimnú otázku.... „Chlapče ja ani vlastne neviem.“ Odpovedal som mu. V tej chvíli nechápavo pozeral on na mňa. „Ty to nevieš?“ Na niektoré otázky proste dospelák nedokáže odpovedať. Už zabudol na detskú priamosť a jednoduchosť. Pripomenulo mi to situáciu keď som nedávno na chate chystal deťom raňajky. V ľavej ruke som držal párky a pravou sa škrabal za uchom a rozmýšľal. Nahlas som v...

Predbehnúť ho? Alebo radšej nie? Mám sa za ním vliecť? Kam asi ide? Iste podobné otázky prebehnú hlavou každému z nás kto na svojej moto dobehne policajnú hliadku... Zvlášť keď aj "ON" sa vezie v uniforme na moto. Čo ale urobiť keď z ničoho nič začne pridávať plyn? Veziete sa s ním v kolóne a viete, že je to čiste na "ňom" čo sa bude v nasledujúcich minútach diať... Riskol som to a predbehol ho. V zapätí sme obaja dobehli plechovku a náš tichý súboj pokračoval ďalej... predbehnúť ju? alebo sa za ňou vliecť? Už vtedy sme mali naložené mierne viac ako je povolené. Ako to skončí? Keď som sa pozrel do zrkadla videl som svojho sprievodcu stále za mnou. Sledoval ma. Cesty pred nami boli príjemne kĺukaté no rýchlosť by sa zišla vyššia aby sa pekne klopilo. Stále je za mnou... Sakra! Taký pekný úsek.. *** ...Čo ten predo mnou robí? Prečo nejde? Veď sa vlečieme za tou plechovkou a cesta je príjemne kľukatá no rýchlosť by sme potrebovali vyššiu aby sa pekne klopilo... ***...

Thajsko, Bangkok, ostrov Koh Samui, more, palmy, jedlo, reštaurácie... chronicky krásne miesta. Stále sa je na čo dívať. Ja som sa ale rozhodol, že napíšem niečo o ľuďoch, ktorí sa na tieto miesta chodia dívať a niečím zaujali. Už počas letu do Thajska, keď sme smerovali do prvej prestupnej destinácie do Kataru zaujali bahrajnský parašutisti. Šestica krásne vyšportovaných postáv v športových uniformách s nápisom „Bahrajn parasute team“ sedeli skromne na sedadlách v lietadle. Dobre sa na nich pozeralo. Sem-tam prehodili slovko dve. Všetko sa ale zmenilo keď sme leteli ponad Bahrajn asi vo výške 10 000 metrov a chlapci sa rozhodli, že vystúpia, veď sú doma... Zrazu sa všetci postavili a začali sa chystať.... Srandisti. Nakoniec im ktosi vysvetlil, že teraz sedia v dopravnom lietadle, že to nie je až tak dobrý nápad. Nepálsky predavač obrazov v Chawengu. Milý chlapec, nižšieho vzrastu, predával maľované obrazy. Minulý rok dostal od dalajlámu 4 „požehnania“ na čelo, čo je skutočne veľká p...

Ku..va ale to boli!!!! Asi tak by mohol znieť voľný preklad bolestného thajského pokriku, ktorý sa z vás vyrúti v momente keď sa thajská masérka odviaže a „jemne“ pritlačí. Píšem o thajskej masáži v kaviarni v Pressburg Cofee, čarovnom ostrove Slovákov uprostred thajskej divočiny zvanej Koh Samui. Thajská masáž bolí. Vlastne nie, ona BOLÍ!!!. Keď ti jemné thajské masérky vykrútia rameno za hlavu, skočia pätou na chrbát alebo ti vytiahnu nohu z kĺbu, vtedy kričíš: „ARROY MAK MAK!“ Masérka sa vtedy na teba súcitne pozrie a opýta sa: „Ty si z Európy však?“ Počas nášho pobytu sme si pravidelne dopriali thajskú masáž, tradičnú, olejovú, aloe vera, foot masáž a podobne. Zo začiatku sme si mysleli ako silno nám dávajú plážové masérky zabrať, no až neskôr sme zistili, že to bolo iba „hladkanie turistov“. Skutočná masáž začala až neskôr. V kaviarni, v našom „domácom“ masážnom salóne sme sa od masérok dozvedeli, že existujú tri druhy tradičnej masáže. Rovnako ako existujú tri druhy štipľavej tr...

Dôvera je niečo čo človek rokmi buduje ale v sekunde jedným rozhodnutím môže stratiť – dokonca natrvalo. Stalo sa to každému z nás. Neverím, že existuje niekto kto by nestratil dôveru druhého človeka. Môže sa to stať vo vzťahu k partnerovi, vo vzťahu k deťom, vo vzťahu v práci. Chráňme si ju! Zdá sa že je to najvyššia hodnota voči okoliu akú máme.

Je 30% zľava naozaj zľavou? Z tohtoročnej výstavy motocyklov v Bratislave sme sa vrátili znechutení. Motorky boli v pohode ale prístup niektorých predajcov oblečenia nás tvrdo vrátil späť do reality. Išli sme na výstavu s tým, že mojej ľadvinke kúpime kvalitnú bundu. Naivne sme rátali s tým, že na výstave budú ceny nižšie ako v obchodoch, že predajcovia sa budú chcieť ukázať a získať zákazníka. No narazili sme na niečo typicky slovenské – chamtivosť! Veď počítajte so mnou: Bunda o ktorú sme mali záujem na výstave bola. Bola to červená dámska Rukka. Visela na nej ceduľka s 30% zľavou. Geniálne! Išli sme po nej. Lenže: Na štítku bola cena po zľave cca 560 €. Neveril som vlastným očiam! Pôvodná cena bola vyše 800 €. Áno, matematicky to vychádza, lenže.! Tá istá bunda model stojí u Luisa vo Viedni 449 € a pozor pred zľavou!!!! Zľavu u Luisa získa každý kto pri prvom nákupe vyplní pri pokladni jednoduchý lístok. Upozornili sme predavača, na túto skutočnosť. V momente obrátil list a pov...

Budha povedal: „Keď máš na výber z dvoch ciest, vyber si tú ťažšiu.“ Kupoval som dnes spacák. V športovom obchode v nákupnom centre. Nemal som nijak valnú náladu. Skôr som bol apatický. Túlať sa po obchodných centrách nie je nič príjemné. Veď to poznáte. Vravel som si, že do jedného obchodu zájdem, aby som si spravil náladu a tiež preskúmal trh. Vošiel som do takého s nápisom „outdoor“. Prešiel okolo karabín, lán a skôb až dozadu ku regálom kde mali vystavene spacáky. Mali ich označené podľa použitia – komfortný do 15°C, stredný do 6°C, dokonca tam visel aj do -18°C. Hľadel som na ne a premýšľal som na čo je to všetko dobré. Našťastie ku mne rýchlo prišiel predavač, vyšportovaný chalan, vysoký energický. Ihneď som mal z neho dobrý pocit. Prihovoril sa mi. „Môžem Vám pomôcť?“ vravím, mu: „chcem spacák pre ľadvinku, taký v ktorom jej nebude zima“. Na tvári sa mu zjavil taký ten úškrn pochopenia. „Priateľka je zimomravá?“ „Áno,“ odpovedám, „keď prídu ranné mrazíky nechcem aby ju to odrad...

Ženská duša je ako mínové pole. Je jedno či po nej dupeš ako slon alebo sa plížiš tichým jemným krokom, skôr či neskôr na nejakú mínu natrafíš a to je potom rachot. Čo motivuje mužov opakovane vstupovať na mínové polia? Žeby duša lovca, bádateľa alebo vojaka? Je to pre nich výzva, vzrušenie, potvrdenie si svojho ega, som samec. Čo motivuje ženy lákať mužov na svoje mínové polia? Vábia, lákajú ako sirény. No keď vstúpiš už sa brániť nemôžeš. Žena sa rozhodne a mínu odpáli. Si holý, proti mínam bezbranný. Vpredu vzadu, zboku, všade lietajú odpálené míny. Schytávaš jednu ranu za druhou. Ale ty držíš. Si predsa chlap! Nakoniec si rozmetaný na kúsky. Čo ženu motivuje používať takéto smrtiace zbrane? Chcú si dokázať že sú lepšie ako muži? Často zahadzujú sukne, obliekajú s nohavice a hrdia sa, naparujú svoje ego. Skrývajú svoju motiváciu za nepochopenie zo strany muža. No je muž schopný ženu pochopiť? Najmä ak ona sama presne nevie čo chce?, Iste odpovie, že lásku. Ale je to naozaj tá skutoč...